S Karolom Gulejom na Národnom cintoríne

V nedeľu 14. augusta uplynie sto rokov od narodenia Karola Guleju. V tento deň o 14. hodine si na neho spomenieme na Národnom cintoríne v Martine pri jeho náhrobnom kameni. Naplní sa tým osobné želanie významného rodáka z Priekopy pri Vrútkach, aby spočíval v zemi svojich predkov, v turčianskom kraji niekdajších olejkárov, ktorí predchádzali jeho trvalému záujmu o život drotárov ako nositeľov najcharakteristickejšieho slovenského remesla. O zhotovenie náhrobníka sa významnou mierou pričinil bývalý primátor mesta Vrútky Ľubomír Bernát, formu kameňa s citom a poctivou remeselnosťou vyhotovilo martinské kamenárstvo Troják.

Za Gulejom v Mníchove (Ľubomír Bernát)

Karol Guleja sa dožil požehnaného veku, do svojho drotárskeho neba sa pobral ako 96-ročný 7. júla 2013. Nápis na náhrobnom kameni ho pripomína ako mladého učiteľa, ktorý na jeseň roku 1938 prišiel do Dlhého Poľa, jednej z najznámejších obcí vytvárajúcej na severovýchode Slovenska rozvetvenú sieť oblasti nazývanej Drotáriou. Tam spoznával živé odkazy vážených drotárov v poslednej fáze ich „oceľového“ i „postriebreného“ veku. Ich výrobky, životné skúsenosti, poznanie, remeselná, kultúrna a duchovná úroveň ho tak zaujali, že cez prvé učiteľské prázdniny v tomto kraji začal dôkladne študovať pramenné materiály o odchádzajúcom remesle. Pokračoval v tom celý nasledujúci školský rok, aby so svojou charakteristickou dôslednosťou pripravil obsažný materiál na výstavu „drotárstva a jeho národopisu“. Expozíciu slávnostne otvorili 5. júla 1940 v priestoroch novej dlhopoľskej školy a presne o dva roky neskôr remeselne majstrovské výrobky, vecné predmety a dokumenty súvisiace so svetom drotárov sprístupnili verejnosti v Žiline v priestoroch Starej radnice. Zbierky sa stali historickou základinou Drotárskeho múzea a mnohé zostávajú neodmysliteľnou súčasťou terajšej expozície Považského múzea sídliaceho v Budatínskom hrade.

Záujem Karola Guleja o drotárstvo ho pasoval na neprofesionálneho historika. Zvedavosť na všetko, čo súviselo s týmto remeslom, sa v ňom zakorenila tak hlboko, že neutíchala ani po jeho odchode z učiteľských služieb. Ba nadobudla nový rozmer v emigrácii, keď sa roku 1969 natrvalo usadil v bavorskom meste Mníchov. Tam sa sústredil na štúdium pramenných materiálov písaných po nemecky.

Výsledky svojho skúmania publikoval v monografii Svet drotárov, ktorú mu roku 1992 vydala Matica slovenská v Martine. Cez ňu sa tomuto mužovi dostala na náhrobný kameň charakteristika „oživovateľ drotárskeho remesla“. Do svojej poslednej návštevy Slovenska to potvrdzoval nabádaním na uchovávanie drotárskych odkazov a praktické udržiavanie tohto remesla. Po roku 1990 sa vo svojej domovine dočkal niekoľkých verejných uznaní a ocenení. Udelili mu Čestné občianstvo obce Dlhé Pole i mesta Vrútky, Kysucká kultúrna nadácia – ako jeden z organizačných iniciátorov nadčasovej spomienky – udeľuje od roku 2007 koncom leta v Čadci Poctu Karola Guleju pokračovateľom, pestovateľom a propagátorom tejto tradície.

Rozhovor s Antonom Blahom v Bratislave

Na samom počiatku sa zúčastňoval slávnostných aktov osobne, a práve týmto prejavom úprimného záujmu o Slovensko a charakteristické podomové, dielenské i podnikateľsky sofistikované remeslo sa končí biografická knižka Dušana Mikolaja Odrôtovaný svet Karola Guleju, ktorá vyšla roku 2008 vo vydavateľstve Perfekt (a ktorú v nedeľu dostanú na pamiatku všetci aktívni účastníci spomienkového stretnutia). Miroslav Cipár, jeden z nositeľov Pocty Karola Guleju, akademický maliar (a rodák z kysuckej osady Semeteš patriacej neodmysliteľne do drotárskeho kraja) je autorom loga Drotárie. Jeho umiestnenie na náhrobnom kameni je zvýraznením vznešenej tradície i citlivej výtvarnosti.

Odhalenie drôtenej sochy Jozefa Kronera v Čadci

Karol Guleja šiel vo svojom živote vytrvalým osvetľujúcim príkladom, bol pamätlivý a rád rozdával z toho, čo nadobudol od iných a osvojil si to ako nemennú vďačnosť. V nedeľu 14. augusta si na neho v Martine popri blízkych a priateľoch spomenú predovšetkým obyvatelia Dlhého Poľa. V obci si jeho záujem o drotárstvo pripomínajú trvalou expozíciou a nezabúdajú ani na jeho citový vzťah k dlhopoľským ľudovým piesňam. Duhopol, duhopol, duhopolská rieka aj číro drotárske piesne zaspievajú pod korunami stromov na Národnom cintoríne členky a členovia Folklórneho súboru Drotár.

Dušan Mikolaj
15. júla 2016